Kráľovná našich vôd „ Hlavátka Podunajská “ ( Hucho Hucho )
Najbližšie a taktiež posledné dva mesiace v roku, november a december, sú pre niekoho reálna predstava chladného, upršaného počasia s nízkymi teplotami , ktoré už hraničia s bodom mrazu , a najradšej by ich človek strávil doma pod perinou so šálkou horúceho čaju s rumom , no pre niektorých rybárov nastal práve ten ideálny čas na poriadnu rybačku , tú extrémnu rybačku so stuhnutými palcami ako na rukách , tak i na nohách od hlboko prenikajúcej zimy . Áno presne tak ako si myslíte , nastal čas pre lov našej najväčšej lososovitej sladkovodnej dravej ryby v Európe , na ktorú dokonca potrebujete mať špeciálne povolenie na jej samotný lov, môže sa loviť len dva mesiace v kalendárnom roku, a denne vyslovene len pár hodín . Samozrejme, že to nemôže byť nijaká iná ryba ako kráľovná našich vôd Hlavátka podunajská , v latinskom jazyku nesúca celosvetové pomenovanie „hucho hucho“ .
Morfológia :
Svalnatý a mohutný telesný rozmer, zosobnením skutočnej majestátnosti vo svojej dospelosti, medenočervenej až fialovočiernej farby posiaty polmesiacovitými čiernymi škvrnami , vyvolávajúci pod vodnou hladinou obrovský rešpekt pre ostatnú rybiu obsádku nielen v riekach, ale aj potokoch či nádržiach. Plutvy, okrem chvostovej, sú relatívne malé. Medzi chvostovou a chrbtovou plutvou je tuková plutvička, typická pre lososovité ryby.
A tak poďme spoločne nazrieť do súkromia jej podvodného kráľovstva ...
Ekológia „ jeho veličenstva “ :
Žije v podhorských riekach, kde sa perejové plytčiny striedajú s hlbočinami . Obzvlášť obľubujú hlboké jamy , kde sa aj väčšinu času zdržiavajú . Výnimkou kedy sa hlavátka podunajská zdržiava v prúde sú letné horúčavy , keďže patrí medzi ryby veľmi náročné na kyslík . V teplej vode sa nenachádza toľko kyslíka rozpusteného vo vode, a tak sa logicky presúva buď do perejí , alebo do hlbokých jám pod prúdmi , kde sa voda v teplom období viac okysličuje a ochladzuje .
Čo sa týka potravy hlavátky je to jednoznačné . Tvoria ju predovšetkým ryby . Nedá sa konkrétne povedať aký druh rýb najviac obľubuje , veľmi záleží na dostupnosti druhov rýb v danom toku . Jednoducho povedané , v žalúdkoch hlavátky prevažujú tie druhy rýb, ktoré sa v danom toku vyskytujú najčastejšie, alebo sú najpočetnejšie . Myslím si , že medzi takéto druhy môžem na prvé priečky určite zaradiť jalca hlavatého, jalca maloústeho a pokračujem podustvou severnou , belice , plosky , ale aj lipne tymiánové . Toto konkrétne platí pri starších hlavátkach . Potrava mladej hlavátky sa skladá prakticky z toho istého ako pri pstruhovi potočnom, alebo pri pstruhovi dúhovom . Tvoria ju vodný hmyz ako nymfy podeniek , kriváky , larvy potočníkov a podobne, bentické makroorganizmy aj mikroorganizmy. Potrava z dna, bentos, bezstavovce. Na dravý spôsob života prechádza až v trošku staršom veku. V podmienkach našich riek môže dorásť do dĺžky kľudne aj 150 cm a hmotnosti okolo 40 kg. Dožíva sa viac ako 20 rokov.
Najväčšou ulovenou hlavátkou v Dunaji bol exemplár s hmotnosťou 52 kilogramov. V roku 1949 na rieke Hrone naši uhynutú hlavátku dlhú 169 centimetrov s hmotnosťou 46 kilogramov. Zahraničná literatúra uvádza dĺžku 183 centimetrov a 66 kilogramov. V Ázii žije veľký, príbuzný druh – hlavátka sibírska (Hucho taimen). Dorastá do dĺžky 150 centimetrov a hmotnosti 60 výnimočne až 80 kilogramov.
Hlavátka je teritoriálny potamodromný druh, ktorý podniká krátke potravné a neresové migrácie hore prúdom, dokáže prekonať prekážky až do výšky 150 centimetrov. Je to reofilný, ikry ukrývajúci, litofilný druh, pohlavne dospieva v troch až štyroch rokoch života. Pred neresom, ktorý prebieha v pároch v apríli až máji, vyhľadáva čisté štrkovité dno. Relatívna plodnosť je približne 1 200 ikier na l kg hmotnosti samice hlavátky. Po príchode na vybrané neresisko bojujú samce o samicu, slabšieho samca víťaz odoženie. Pár spoločne 2 až 4 dni buduje hniezdo, pričom sú ryby schopné premiestňovať aj kamene vo veľkosti ľudskej hlavy.
Samotný výter prebieha niekoľko dní a do vyliahnutia plôdika ostáva cca 25- 35 dní ( samozrejme záleží podľa teploty vody ).
Malú hlavátku si niekedy športoví rybári z vlastnej nevedomosti mýlia so pstruhom dúhovým a tak si ju privlastňujú a zapisujú do záznamu o úlovkoch ako PD a to v takom počte , aký im zákon na denné množstvo dovoľuje , to znamená štyri kusy na jednu vychádzku k vode , teda na vodách s lipňovým alebo pstruhovým charakterom to môže reálne vychádzať na 20 kusov do týždňa , keďže je na lipňovej vode zo zákona povolené chytať päť dní v týždni a na pstruhových vodách tri dni v týždni, to predstavuje celkom 12 kusov. Tak si to skúste zhruba predstaviť do akých škodových rozmerov to vyjde pri vysádzaní hlavátky dvojročného cyklu , ktorý má zhruba od 25 do 40 a viac centimetrov . Niektorí rybári neovládajú základné rozpoznávacie znaky medzi pstruhom dúhovým a hlavátkou podunajskou . Pritom sú rozpoznávacie znaky tak veľmi jednoduché .
Odlišných znakov je na tele hlavátky viac než dosť, no medzi tie najdôležitejšie patria :
a) telo hlavátky je pretiahnutejšie a štíhlejšie oproti pstruhovi
b) rozdiel je taktiež vo sfarbení
c) kontrolný znak je chvostová plutva, hlavátka NEMÁ bodky na chvostovej plutve ( pstruh dúhový práve naopak , má bodky na chvostovej plutve )
Výskyt hlavátky dnes :
Bohužiaľ dnešná situácia, teda dnešný stav výskytu hlavátky, je už trošku iná ako kedysi . Starý otec mi hovoril , že nebolo problém z jednej hlavátkovej jamy vytiahnúť aj päť až osem krásnych jedincov . O každej hlavátke v rieke sa šírili reči. Kedy chodí na večeru , respektíve čas kedy loví , kde sa nachádza , aká je zhruba veľká a koľko váži približne kilogramov . Každý rybár vedel o tej „svojej“ hlavátke . V tých časoch by nikoho ani len nenapadlo , aký môže byť v budúcnosti s výskytom hlavátky veľký problém. Jednoznačne do istej miery prispeli k alarmujúcim stavom nielen hlavátky ale aj lipňa , rybožraví predátori. Ako zástupcu za rybožravých predátorov spomeniem na prvom mieste kormorána veľkého, ďalej vydra riečna, volavka popolavá, ale aj rybárik riečny, kačky atď... O rybožravých predátoroch a ich následkoch, by sa skutočne dal napísať ďalší veľmi rozsiahly článok...
Medzi najznámejšie rieky na území Slovenska s výskytom hlavátky môžem určite zaradiť rieky Váh, Orava, Turiec , Hron, Poprad ale taktiež Bielu Oravu.
Samotný lov hlavátky :
Podľa starých „hlavatkárov“ sú tými najlepšími dňami na lov hlavátky , keď je pod mrakom, hmla, prípadne keď mierne mrholí , ďalej keď v jeseni počas noci nemrzne tak vraj berú hlavátky počas celého dňa, no najlepšie vraj z rána, okolo obeda a pred večerom . Ďalej keď sa v zime mierne oteplí a husto padajú veľké vločky snehu.
V dnešnej modernej dobe už existujú rôzne nástrahy na lov hlavátky. Niektoré svojimi pohybmi vo vode, napodobňujú priam na nerozoznanie pohyby živej rybky, a tiež sfarbením. Veľkostné optimum umelých nástrah je od 15 do 25 cm. No ak sa špecializujete na lov hlavátky, každý mi určite potvrdí, že niet nad vlastné skúsenosti.
Hlavátka je veľmi vzácnym a krehkým klenotom našich vôd, citlivá na znečistenie a nedostatok kyslíka, a pri kormoránovi i na potravu. A preto si ju chráňme a ctime, ako skutočnú a jedinú kráľovnú našich vôd.
Autor článku : Tibor Ferjančík
Autor foto : Peter Žúbor
